Andrea Gabrišová: „Byť najmladšia sa mi celkom páčilo“

[singlepic id=860 w=420]
Po vítězce Martině  Bártové je druhou zástupkyní něžného pohlaví, kterou jsem měl tu čest vyzpovídat, benjamínek finálové čtrnáctky, krásná a křehká Slovenka Andrea Gabrišová. V rozhovoru s ní mě zajímalo mimo jiné i to, jak ve svém věku zvládala náročné situace, které soutěž přinášela. Tento rozhovor navíc zcela exkluzivně přinášíme ve slovenštině.          

Jaké  byly tvé první umělecké  krůčky, ať už v rámci zpěvu, tance, nebo herectví? 

Andrea: Moje prvé umelecké krôčky sa začali na základnej umeleckej škole kam som chodila na spev sólový aj zborový a na hudobnú teóriu, popri tom som chodila na balet a zo školy ma posielali recitovať. Čiže najprv nejaké vystúpenia a súťaže. Potom ma prijali na konzervatórium a v treťom ročníku som dostala ponuku účinkovať v predstavení Divadla na kolesách- v kabaretnej show Jemu len rúž- čo bola pre mňa šanca a výzva zároveň, keďže tu účinkujem po boku starších a skúsenejších kolegov. Potom som stvárnila zopár epizódnych postáv v slovenskej verzii seriálu Ordinácia v ružovej záhrade. Neskôr som dostala ďalšiu ponuku z Divadla na kolesách, a síce rýchly záskok v rozprávke Supermarkétka. Bola to ďalšia výzva, keďže tu hrám a striedam štyri postavy. No všetko dopadlo dobre a v predstavení hrám doteraz.

Předpokládám, že Prima nemá na Slovensku příliš velký monopol. Jak ses tedy o soutěži Robin Hood – Cesta ke slávě vůbec dozvěděla? 

Andrea: O súťaži mi povedala moja profesorka spevu Miroslava Marčeková. Všetko sa to zbehlo veľmi rýchlo a spontánne. Na hodine spevu mi to pani profesorka navrhla a ja som súhlasila. Hneď ma poslala všetko rýchlo vybaviť, keďže nás už tlačil termín. No všetko sme našťastie stihli a dnes som veľmi rada, že som sa takto rozhodla. Vôbec neľutujem, že som sa prihlásila. Práve naopak. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť.

Byla jsi ze všech finalistů  vůbec nejmladší. Jak tě brali tví  starší a zkušenější kolegové? Snažili se ti pomáhat ve věcech, se kterými jsi neměla zkušenosti? 

Andrea: Byť najmladšia sa mi celkom páčilo. Hoci to nemalo nejaké špeciálne výhody. A myslím, že som aj celkom zapadla. Kolegovia ma brali mám pocit  ako seberovnú a ja som sa snažila, aby sa toho na mňa čo najviac z ich skúseností nalepilo. A keď som potrebovala radu, vždy tam bol niekto kto by mi poradil, alebo sa na mňa pozrel a povedal mi čo robím zle a čo dobre. Spoznali sme sa a skamarátili. Samozrejme, že s niekým si sadnete povahovo viac, s iným menej, ale konflikt som myslím nemala s nikým.

V soutěži sis prožila i nezáviděníhodné chvíle, když jsi třikrát skončila v duelu. Jak jsi tuto situaci prožívala? Bylo to pro tebe psychicky náročné? 

Andrea:  No to teda bolo psychicky náročné, najhoršie to bolo po prvý raz. Potom už to bolo len lepšie. Ale aj v prvom kole som paradoxne mala väčšiu trému počas prvého vystúpenia než v dueli. Tam to už bolo buď- alebo. Musela som ísť na doraz a keď človek musí tak musí. Dvakrát mi to vyšlo, tretí raz už nie. Ale ja sa riadim heslom, že všetko je tak ako má byť. No boli to obrovské emócie a keď som vypadla, tak som ich ani nevedela pomenovať. Ale každopádne ma to psychicky veľmi zocelilo a posilnilo.

David Weingärtner v rozhovoru na otázku, která z finalistek byla nejblíž jeho představě Mariany, odpověděl tak, že jmenoval tebe. Jaká by vlastně podle tebe měla být Mariana? 

Andrea: Marianu si predstavujem ako krásnu mladú ženu, ktorá si stojí za svojím a vie bojovať za správnu vec aj za svoju lásku. No a v praxi to už potom záleží aj od scenára a požiadaviek režiséra.

Hraješ  v Divadle na kolesách. Mohla bys tento soubor nějak blíže představit? 

Andrea: Samozrejme, veľmi rada. Divadlo na kolesách je profesionálnym slovenským divadlom, ktorého cieľom je okrem vytvárania autorských predstavení aj podpora mladých umelcov zo Slovenska i zahraničia. V jeho repertoári sa nachádzajú predstavenia pre detského i dospelého diváka.V súčasnosti tvorcovia pripravujú 1. ročník Festivalu autorskej slovenskej tvorby, ktorý sa uskutoční v októbri 2010 v Pezinku.

Vím o tobě,  že se věnuješ baletu a scénickému tanci. Neuvažovala jsi o tom, že by ses s touto disciplínou přihlásila do některé ze dvou talentových show, které na podzim proběhnou? 

Andrea: To máš dobré informácie. Venovala som sa obom, ale momentálne som balet vypustila, keďže na konzervatóriu sme ho mali len do druhého ročníka a nemala som čas chodiť ešte niekam pomimo. A nie, nechystám sa ani na jednu zo show. Ale keby som išla, určite by som nešla len s tancom. No sledovať ich asi budem. Som totiž zvedavá.

Jaké  máš plány do budoucna? 

Andrea: Plány do budúcnosti? V septembri začneme skúšať predstavenie Trik Trejsy. Je to interaktívna krimishow a premiéra je naplánovaná na 28.10.2010. Takže chcem najprv úspešne odpremiérovať. A potom? Zmaturovať! A asi absolvovať nejaké tie prijímačky na vysokú školu. Vyzerá to na perný rok, ale teším sa na to.

Vážení čtenáři! Krásnou Andrejku bude v dalším rozhovoru následovat její partner z duetů Petr Novotný.